Účinkujú

Moyzesovo kvarteto
Jozef Horváth – husle
Július Horváth – husle
Alexander Lakatoš – viola
Ján Slávik – violončelo

Róbert Lakatoš – viola
Ryan Martin Bradshaw – klavír

Program

Wolfgang Amadeus Mozart
– Sláčikové kvinteto č. 4 g mol, KV 516

Alexander Moyzes
– Sláčikové kvarteto č. 2 in D, op. 66

Antonín Dvořák
– Klavírne kvinteto A dur, op. 81

Koncert pri príležitosti 50. výročia Moyzesovho kvarteta

V skladbách Wolfganga Amadea Mozarta s Koechlovým číslom nad 480 sa začínali množiť temnejšie inšpirácie v molových tóninách. Geniálny skladateľ, ktorý dovtedy šíril takmer výlučne pozitívne nálady, začal čiastočne meniť štýl a smeroval k magickému vrcholu – k Rekviem. Jednou z predzvestí zmien je expresívne Sláčikové kvinteto g mol s dvomi violami – komorná obdoba slávnej Symfónie g mol. Obsadenie dvoch viol znásobuje temnejší charakter pôsobivého diela. Alexander Moyzes bol univerzálnym typom skladateľa. Jednoznačne však vo svojej tvorbe preferoval robustné symfonické tituly (12 symfónií). Bol akoby slovenskou paralelou osobnosti Dmitrija Šostakoviča. Skladateľský a občiansky pátos symfónií vyvažoval Moyzes mužnou kontempláciou v piesňach a komorných dielach, v ktorých prezentoval svoj vzťah k ľudovej piesni a demonštroval psychologickú drobnokresbu detailov a umnú prácu v rámci sýtej mikroštruktúry skladieb. Antonín Dvořák už v mladosti siahal po vysokých métach rozsiahlych komorných a symfonických skladieb. Jednou z takýchto juvenílií je Klavírne kvinteto A dur op. 5. Dvořák mu síce ponechal opusové číslo, s časovým odstupom ho ale neakceptoval. Preto v období, keď sa venoval revíziám starších skladieb, vypracoval „reparát“ kvinteta v rovnakej tónine. Ten je popri obdobných skladbách Schumanna, Brahmsa a Šostakoviča vrcholom komornej tvorby. Najmä v druhej a tretej časti (Dumka a Furiant) si Dvořák zaspomínal na triumfy, aké dosahoval vďaka Slovanským tancom. Koncertom Moyzesovho kvarteta si na BHS pripomíname 50. výročie jeho založenia.

Róbert Lakatoš

Ryan Martin Bradshaw foto Jana Ilko