Autorom loga BHS je akademický maliar Miroslav Cipár.

Na podnet Ministerstva kultúry SSR v spolupráci so Zväzom slovenských výtvarných umelcov vypísal v roku 1975 Slovkoncert, ako hlavný organizátor BHS, anonymnú súťaž o nový znak BHS. Odborná komisia na čele s riaditeľom Galérie mesta Bratislavy dr. Milanom Jankovským vybrala návrh akademického maliara Miroslava Cipára, na ktorom ocenila osobité spojenie grafickej formy so štylizovanými hudobnými znakmi.
Vyhodnotenie súťaže bolo oznámené v Hudobnom živote č. 2/1975 na str.4 / link

Ako si na súťaž spomína majster Cipár?

„Logo BHS vyšlo zo súťaže, ktorá na vtedajšie pomery bola veľká. Predtým festival BHS používal značku Tomáša Píseckého, ktorý bol vtedy tuším grafikom Slovkoncertu.
Nevyhovovala, lebo pripomínala sakrálnu skratku IHS. Použité písmo bolo robustné, málo korešpondovalo s hudbou. Súťaž bola populárna, zúčastnili sa na nej vtedy takmer všetci poprední grafici.
Logo BHS som robil dosť dlho. Podarilo sa myslím, čo nie je zvyčajné, aby skratka nepotrebovala rozpísanie. Vyslovíte BéHáeS a všetko je jasné, o to viac , že pre skratku som použil tri hudobné prvky (alebo ich časti). Kunshistorik Kriška videl v logu ohyb dirigentovej paličky.
Jeden z mojich návrhov, ktorý nakoniec vybrali som umiestnil medzi dve vodorovné linky, akési pozostatky notovej osnovy. Tvrdohlavo som odmietal námietky členov poroty, aby som sa ich vzdal. Ale keď bolo treba logo uplatniť v konkrétnych zadaniach, pokorne som uznal svoj omyl a linajky som zrušil.
Dozvedel som sa ako klebietku, že predseda organizačného výberu chcel mať každý rok nové logo. Veľmi ma teší, že vydržalo toľko rokov a že je stále prijímané priaznivo. Môj priateľ skladateľ Ivan Hrušovský sa raz neočakávane zjavil zavčasu dopoludnia a hneď sa ma opýtal: Ty si robil značku BHS? Odvetil som, či je v tom nejaký problém a on takmer slávnostne vyhlásil: to zásadným spôsobom mení náš vzťah.“

Stále ste verným poslucháčom hudby?

„Pred rokmi som o tom vyslovil svoj názor v odpovediach v časopise Slovenská Hudba.
Na hudbu by sme mali mať osobitný život. V ateliéri mám rádio a som nadšeným poslucháčom Rádia Devín. (Občas im aj napíšem). Rádio počúvam aj v aute. Stáva sa mi, že odstavím auto hocikde len preto, aby som nerušene mohol dopočúvať skladbu.
Teším sa na dokončenie Albrechtovského domu a verím že bude miestom poly-múzických stretnutí, tak ako bolo za života Hansiho Albrechta.“

Zvučka

Autorom zvučky BHS je prof. Ján Cikker (1911-1989), držiteľ Ceny UNESCO za hudbu (1979) a Radu Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam (2011).

Reflexia hudby vo výtvarnom diele na plagátoch BHS

Súčasťou BHS je aj dôraz na prezentáciu festivalu. Organizátori vydávajú dva druhy plagátov – programový a umelecký (rôznych veľkostí), centrálny programový bulletin a programové bulletiny ku každému z koncertov.
Prvý plagát s umeleckým dielom bol vydaný v roku 1974, teda pri 10. výročí BHS, bolo to dielo Ľudovíta Fullu. Organizátori oslovujú slovenských umelcov, tvorba ktorých reflektuje hudobné motívy. Spomeňme aspoň niektorých – Martin Benka, Ján Mudroch, Vladimír Kompánek, Ján Ilavský, Rudolf Fila, Karol Baron, z mladšej generácie Jozef Bubák, Ivan Pavle a ďalší. Niektorí umelci boli oslovení, aby pre festival dielo vytvorili, napríklad Albín Brunovský (1987) alebo Nikolaj Feďkovič (2000), ktorý v tom čase žil a tvoril v Nemecku. Do kategórie slovenských umelcov pôsobiacich v zahraničí, ktorých dielo bolo na niektorom z plagátov BHS, môžeme zaradiť aj Kolomana Sokola (2004) alebo Andyho Warhola, ktorého Beethoven bol na plagáte festivalu v roku 1995 (rok dedikovaný L. van Beethovenovi). Do inej skupiny výtvarníkov patrí Serge Charchoune resp. Šaršún, rusko-francúzsko-slovenský maliar a spisovateľ (pochádzal z Turca, zomrel v Paríži roku 1975), ktorého dielo s nádychom kubizmu bolo na plagáte BHS 2002.

Všetky plagáty uvádzame v galérii so stručnou informáciou o autorovi.