Bratislavské hudobné slávnosti – história

Bratislava – mesto hudby

Bratislava patrí k mestám s bohatou hudobnou tradíciou, jej minulosť je spätá s pobytom významných osobností, ktoré účinkovali v hudobných salónoch šľachtických palácov i meštiackych domov. Bratislavu navštívili najvýznamnejší predstavitelia hudobného klasicizmu, niekoľkokrát tu účinkoval Joseph Haydn, Wolfgang Amadeus Mozart, ale aj Ludwig van Beethoven, ktorého Missa Solemnis znela v Dóme sv. Martina, svedka korunovácií uhorských kráľov.
Bratislava (v minulosti Prešporok, Pressburg, Pozsony) bola rodiskom klavírneho virtuóza a skladateľa Johanna Nepomuka Hummela i Franza Schmidta. V meste sa po prvýkrát predstavil hudbymilovnému publiku Franz Liszt, študentské roky tu prežil Béla Bartók i Ernö von Dohnányi, v Bratislave hosťoval vynikajúci klavírny virtuóz Anton Rubinstein.
Po 2. svetovej vojne sa na rozvoji hudobného diania podieľal rad nadšených organizátorov a propagátorov hudobného života, ktorí prispeli k obohateniu hudobného života. Významnú úlohu v ňom zohrali a zohrávajú dve profesionálne orchestrálne telesá Slovenská filharmónia a Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, komorné orchestre, zborové telesá, operný a baletný súbor SND, spevoherné a muzikálové divadlo.
K najvýraznejším kultúrnym udalostiam Slovenska už niekoľko desaťročí patria Bratislavské hudobné slávnosti. Vďaka umeleckej úrovni si získali prestíž aj v rámci európskeho kontextu.

BHS – člen Európskej asociácie festivalov

V roku 1951 bola založená Európska asociácia hudobných festivalov (EFA), ktorej cieľom je združovať najvýznamnejšie festivaly v európskych krajinách, koordinovať a pomáhať rozširovať spoluprácu medzi jednotlivými festivalmi a napomáhať vzniku koprodukčných projektov. Pôvodným sídlom EFA bola Ženeva, od roku 2004 sa administratívny aparát EFA presťahoval do Bruselu. Členmi EFA je vyše 100 festivalov a 15 národných festivalových asociácií zo 40 krajín.
Už počas ČSSR boli v tejto organizácii zastúpené dva najvýznamnejšie festivaly: Pražská jar a Bratislavské hudobné slávnosti. BHS sa stali členom EFA v roku 1973 Členom výboru EFA bola niekoľko funkčných období hlavná manažérka BHS PhDr. Izabela Pažítková.
Význam BHS bol zvýraznený prakticky krátko po prijatí festivalu do EFA, keď sa v roku 1977 z poverenia Medzinárodnej hudobnej rady UNESCO konal v rámci BHS Svetový týždeň hudby s účastníkmi zo všetkých svetadielov.
Roku 1991 sa v rámci BHS konalo Valné zhromaždenie Európskej asociácie festivalov a 3. zasadnutie Európskeho kolégia o kultúrnej spolupráci.

História Bratislavských hudobných slávností/BHS v skratke

Po 2. svetovej vojne sa vytvoril priestor na vznik profesionálnych inštitúcii. V rámci hudobnej kultúry bola konštituovaná aj Slovenská filharmónia (1948/1949).
Na konci jej prvej koncertnej sezóny sa 24.mája 1950 konal otvárací koncert medzinárodného festivalu, ktorý prakticky založil tradíciu súčasného festivalu BHS. Od roku 1957 sa premenoval na Bratislavskú jar a od roku 1965 nesie názov Bratislavské hudobné slávnosti. Festival sa zo začiatku usporadúval na prelome mesiacov máj-jún. Od roku 1971 sa z jarného termínu stal jesenný a festival sa spravidla konal na prelome septembra a októbra.
Od roku 1971 bol hlavným organizátorom Slovkoncert /inštitúcia neskôr premenovaná na Národné hudobné centrum resp. Hudobné centrum, názov, ktorý nesie doposiaľ/. Slovenská filharmónia sa hlavným organizátorom BHS stala opäť od roku 2005.

Kvôli rekonštrukcii Reduty, sídla Slovenskej filharmónie, kde sa koná väčšina koncertov festivalu, sa 43. – 47. ročník BHS v rokoch 2007 – 2011presunul na koniec novembra a prvé dni decembra. Tento termín bol aktuálny aj v roku 2016, keďže bola Reduta miestom dôležitých rokovaní v súvislosti s Predsedníctvom Slovenska v Rade EU.

Už prvé festivalové ročníky dokázali životaschopnosť festivalu a príťažlivosť nášho mesta s hudobnou tradíciou aj vysokou interpretačnou úrovňou existujúcich telies. Od roku 1950 tu vystupovali významné orchestre, komorné súbory spolu so sólistami a dirigentmi zvučných mien, ako napr. Česká, Leningradská a Drážďanská filharmónia, Viedenskí symfonici, Filharmónia Georgea Unescu, spolu so Slovenskou filharmóniou pod taktovkou dirigentov ako Karel Ančerl, Lovro von Mataćić, Jevgenij Mravinskij, Hans Swarovski, Václav Smetáček. Z významných sólistov prvých ročníkov spomeňme Sviatoslava Richtera, Davida Oistracha, Leonida Kogana …

Šesťdesiate roky
V tomto období sa profesionalizoval aj organizačný team festivalu – sekretariát BHS a festivalový výbor, ktorého zámerom bolo orientovať sa popri klasickej hudbe predovšetkým na tvorbu skladateľov 20.storočia.
Prvým predsedom festivalového výboru sa stal hudobný skladateľ Alexander Moyzes, ktorého v roku 1966 (až do roku 1970) vystriedal ďalší slovenský skladateľ svetového renomé Eugen Suchoň.
Dramaturgia sa orientovala na prezentovanie diel slovenských a českých tvorcov (zo slovenských predovšetkým Ivana Hrušovského, Romana Bergera, Ilju Zeljenku), ale zazneli aj skladby významných osobností svetovej tvorby ako Hindemith, Lutoslawski, či Pärt…Niektoré koncerty boli venované konkrétnej osobnosti, napríklad Bélovi Bartókovi in memoriam.
V neskorších rokoch tohto desaťročia dochádzalo v rámci programu k vyrovnaniu klasického a súčasného repertoáru resp. avantgardy. Prejavilo sa to aj v zámere dramaturgie – BHS sa stali aj prezentáciou interpretačnej úrovne slovenských a zahraničných súborov resp. sólistov. Výnimočnou udalosťou bolo v roku 1969 uvedenie Stravinského opery-oratória Oidipus Rex.

Sedemdesiate roky
V tomto období dochádza k ďalším výrazným zmenám: predsedom festivalového výboru sa stal Juraj Haluzický (1971 – 1984) a predsedom programovej komisie Ladislav Mokrý (ktorý sa od roku 1985 do roku 1993 stal predsedom Festivalového výboru BHS).
Až skoro do deväťdesiatych rokov sa rozrástol počet koncertov, ktoré sa konali aj mimo Bratislavy. V niektorých ročníkoch dosiahol počet koncertov až sto, z čoho polovica bolo v rôznych slovenských mestách.
Ako sme uviedli v predchádzajúcej kapitole termín festivalu sa v roku 1971 presunul na jesenné obdobie. Festival oživili popri klasickej hudbe ďalšie žánre – koncerty z oblasti muzikálu a džezu, večery s tradičnou čínskou, vietnamskou, indickou a japonskou hudbou, aj tradičný slovenský folklór.
Festival v tomto období zaznamenal množstvo dramaturgických aj interpretačných počinov, uveďme aspoň prítomnosť skladateľskej osobnosti 20. storočia Luigiho Nona (1976) pri príležitosti predvedenia jeho diela.
Ďalšou mimoriadnou udalosťou bolo usporiadanie štvordňového 54. Bachovho festivalu Novej Bachovej spoločnosti (1979), ktorý sa po prvý raz konal mimo nemeckého územia. Na programe boli diela J. S. Bacha, jeho súčasníkov a diela inšpirované jeho tvorbou, okrem iného napríklad Matúšove pašie alebo Suchoňova Fantázia na B-A-C-H.

Osemdesiate roky
V roku 1983 sa po prvýkrát konal Medzinárodný deň hudby, ktorý pripadá na 1. október. Prakticky ustálená forma dramaturgie sa v rokoch 1986-1989 obohatila o predfestivalové „Stretnutia s hudbou“ a v rokoch 1988-1991 sa konali aj Detské hudobné slávnosti, ktorých cieľom bolo zvýšiť záujem najmladšej generácie o vážnu hudbu.
Na BHS sme privítali také orchestre ako Mníchovskí filharmonici s dirigentom Sergiu
Celibidachem, Gewandhausorchester Lipsko, Moskovskú filharmóniu a iné.

Deväťdesiate roky
V rokoch 1994 – 2000 bol predsedom festivalového výboru hudobný skladateľ, teoretik a pedagóg Ladislav Burlas.
Zmenila sa aj organizačná štruktúra, po politických a spoločenských zmenách sa vrátilo mnoho slovenských hudobníkov, ktorí pôsobili v exile – z najvýznamnejších Lucia Popp a Edita Gruberová, ako aj ďalší. Edita Gruberová prijala v roku 1997 členstvo v čestnom predsedníctve BHS a v období rokov 2001 – 2013 bola čestnou prezidentkou BHS.
Veľká pozornosť sa sústreďuje aj na prezentáciu premiér diel slovenských skladateľov. S nástupom hudobného teoretika, inštrumentalistu a pedagóga Miloša Jurkoviča do funkcie predsedu Festivalového výboru BHS (2001) organizátori každoročne objednávajú u jedného zo slovenských skladateľov dielo, ktoré premiérovo zaznie v rámci programu ako jedna z foriem podpory a propagácie súčasnej slovenskej hudobnej tvorby. BHS oslovili napríklad Ilju Zeljenku, Juraja Beneša, Petra Breinera, Vladimíra Godára, Iris Szeghy, Mirka Krajčiho, v roku 2007 slovenského skladateľa pôsobiace dlhodobo v USA Jozefa Kolkoviča. V roku 2008 zaznelo na BHS nové dielo mladého skladateľa Mareka Piačeka.
Ambíciou organizátorov je dlhodobo aj to, aby diela slovenských skladateľov uviedli hosťujúce zahraničné orchestre, ktoré ich potom uplatnia aj na domácich pódiách. Medzi takéto najvýznamnejšie počiny patrí napríklad premiéra diela Ilju Zeljenku v podaní rakúskeho ORF orchestra z Viedne, alebo v roku 2007 interpretácia Suchoňovej Serenády v podaní francúzskeho orchestra z Toulouse, ktorý toto dielo zaradil do svojho koncertného cyklu v marci 2008.
Súčasťou BHS boli v uvedenom období aj operné a baletné predstavenia v Slovenskom národnom divadle. Dramaturgia sa sústreďovala na uvedenie aspoň jednej premiéry opery resp. baletu a na prizývanie zahraničných hostí do diel, ktoré sú v repertoári súborov.

Ostatné desaťročia – súčasnosť

Hlavným organizátorom BHS bolo do roku 2004 Hudobné centrum, od roku 2005 je hlavným organizátorom BHS opäť Slovenská filharmónia. V roku 2008 vystriedal Miloša Jurkoviča na poste predsedu festivalového výboru hudobný skladateľ Vladimír Godár.

Na BHS začali pravidelne hosťovať významné svetové orchestre:
Budapest festival Orchestra – dirigent Iván Fischer, Royal Philharmonia London –dirigent Lorin Maazel, Drážďanská filharmónia – dirigent Rafael Frübeck de Burgos, Wiener Symphoniker – dirigent Fabio Luisi, Wiener Philharmoniker – dirigent Daniele Gatti, Veľký symfonický orchester P. I. Čajkovského – dirigent Vladimir Fedosejev, Flámska kráľovská filharmónia – dirigent Philipp Herrewegh, Orchester národnej akadémie Santa Cecilia z Ríma – dirigent Antonio Pappano, Rai Torino – dirigent Juraj Valčuha, Filharmónia La Scala z Milána – dirigent Daniele GattiSymfonický orchester Lahti – dirigent Jukka-Pekka Saraste, Oslo Philharmonia Orchestra – dirigent Vasily Petrenko, Varšavská filharmónia – dirigent Antoni Wit, Bruckner orchester Linz – dirigent Dennis Russell Davies, Nemecký symfonický orchester Berlin – dirigent Kent Nagano, Royal Concertgebouw Orchester Amsterdam – dirigent Semyon Bychkov…
Stálymi hosťami sú francúzske orchester, či už Ensemble Orchestral de Paris, orchester z Lille, Lyonu alebo Orchestre Philharmonique de Monte Carlo a ďalšie orchestre svetového renomé. K príjemný prekvapeniam na BHS patrili Orquesta Nacional de Espaňa, Orquesta Ciudad de Málaga, či mexický národný orchester s typickým temperamentným repertoárom a tiež Tatársky národný symfonický orchester.

K častým hosťom festivalu patria české orchestre Česká filharmónia s Jiřím Bělohlávkom a Liborom Peškom, ďalej Orchester hlavného mesta Prahy FOK, Symfonický orchester Českého rozhlasu, PKF – Prague Philharmonia, Janáčkova filharmónia a ďalšie.

Z význačných hostí inštrumentalistov spomeňme: Rudolf Buchbinder, Heinrich Schiff, Emanuel Ax, Jean-Yves Thibaudet, Denis Matsuev, Nikolaj Lugansky, Piotr Anderszewski, Vadym Kholodenko, Mischa Maisky, Miklós Perényi, Daniel Müller-Schott, Maxim Vengerov, Vadim Repin, Gidon Kremer, Joshua Bell, Sarah Chang, Jelena Obrazcovová, Olga Borodina. Niekoľkokrát zavítali na BHS skvelí sólisti Renaud Capuçon, husle a Gautier Capuçon, violončelo. Veľký ohlas u poslucháčov majú recitály: k najoceňovanejším klavírnym patria večery s Grigory Sokolovom, Arcadi Volodosom, Borisom Berezovskym a recitály huslistov Vadima Repina a Julie Fischer.

BHS reflektovali vo svojich programoch Rok slovenskej hudby 2006 a 2016.
Vďaka bádateľskej práci Vladimíra Godára znejú na BHS novodobé premiéry diel Jána Levoslava Bellu, Francúz Didier Talpain zasa objavoval neuvedené opusy Johanna Nepomuka Hummela.

V spomínanom období boli na programe BHS veľké oratoriálne projekty, napríklad dirigent Ondrej Lenárd uviedol so Slovenskou filharmóniou a Slovenským filharmonickým zborom majestátnu Mahlerovu symfóniu č.8 aj Schönbergove Piesne z Gurre /Gurrelieder/;
Ion Marin so Slovenskou filharmóniou a Sergejom Larinom Lisztovu Faustovskú symfóniu;
pod taktovkou Jamesa Judda zaznelo so Slovenskou filharmóniou Honeggerove oratórium Kráľ David; Beethoven Orchester Bonn sa predstavil s Bruchovým oratóriom Odyseus.
V roku 2016 bolo na programe záverečného koncertu veľkolepé Brittenovo Vojnové requiem pod taktovkou Jamesa Conlona.

V roku 2010 sme zaznamenali na BHS návrat sopranistky Ľubice Orgonášovej.

Edita Gruberová obohatila program BHS ako predstaviteľka hlavných postáv na koncertných uvedeniach troch opier Donizettiho Roberto Devereux /2005, Belliniho Normy /2009 a Donizettiho opery Lucrezia Borgia /2011, na ktorých sa predstavili aj mladí slovenskí operní sólisti a dvoma koncertmi operných árií / 2003 a 2014.

Mimoriadne úspešný bol jubilejný 50. ročník BHS v roku 2014:
Izraelská filharmónia s dirigentom Zubinom Mehtrom, London Symphony Orchestra s Valery Gergievom, Veľký symfonický orchester P. I. Čajkovského s Vladimirom Fedosejevom a huslistom Andrejom Baranovom, Česká filharmónia s Jiřím Bělohlávkom s klaviristom Behzodom Abduraimovom, Orchestre National de Lyon s Leonardom Slatkinom a Renaudom Capuçonom, Orquesta Simfonica de Barcelona s Pablom Gonzálezom, Wiener Philharmoniker sPetrom Schneideroma Dagmar Peckovou, Budapest festival Orchestra s Ivánom Fischerom, Slovenská filharmónia sa predstavila pod taktovkou Emmanuela Villaumea so sólistom Jeanom-Yvesom Thibaudetom a pod taktovkou Pinchasa Steinberga so sólistom Anthony Marwoodom. Popri horeuvedenom koncerte operných árií Edity Gruberovej, bol súčasťou BHS aj koncert kontratenoristu Maxa Emanuela Cenćića.

BHS si zachovávajú štýlovú a žánrovú pestrosť, prezentujú domácu interpretačnú špičku, ku ktorej sa priraďujú interpretačné hviezdy svetové mena: sólisti, dirigenti a orchestre.
Festival BHS je porovnateľný svojou úrovňou s európskymi i svetovými podujatiami o čom svedčí uznanie a prestíž aj v rámci Európskej asociácie hudobných festivalov, záujem zahraničných interpretov účinkovať v Bratislave, ohlas zahraničnej i domácej kritiky.

Počas vyše 50 ročnej histórie BHS sa na festivale predstavili významné slovenské orchestre – Slovenská filharmónia, Štátna filharmónia Košice, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Štátny komorný orchester Žilina, Slovenský komorný orchester, Cappella Istropolitana; komorné telesá Quasars Ensemble, Musica aeterna, Solamente naturali, zaujímavé slovenské kvartetá, predovšetkým Moyzesovo kvarteto a z „mladších“ Mucha Quaret a ďalšie; spevácke zbory Slovenský filharmonický zbor, Spevácky zbor mesta Bratislavy, Spevácky zbor Lúčnica, Bratislavský chlapčenský zbor a iné
Svojím umením sa prezentovali významní slovenskí dirigenti – Ladislav Slovák, Ľudovít Rajter, Bystrík Režucha, Ondrej Lenárd, Oliver Dohnányi, Robert Stankovský, Peter Feranec, Rastislav Štúr; inštrumentálni umelci – Ferdinand Klinda, Ivan Sokol, Klára Havlíková, Peter Toperczer, Bohdan Warchal, Jozef Podhoranský, Juraj Bartoš; vokálni sólisti Lucia Popp, Edita Gruberová, Peter Dvorský, Sergej Kopčák, Gabriela Beňačková, Magdaléna Hajóssyová, Peter Mikuláš a mnohí ďalší. Podrobný zoznam uvádzame v bulletinoch k jednotlivým ročníkom festivalu, ktoré budeme v archíve dopĺňať.

Za vyše pol-storočie existencie BHS účinkovali na festivalových koncertoch desiatky renomovaných zahraničných umelcov a telies, symfonických a komorných orchestrov, vokálnych a inštrumentálnych sólistov – pripomeňme si niekoľko mien z dlhého zoznamu prominentných hostí, ako napríklad: Lorin Maazel, Dmitrij Kitajenko, Jevgenij Svetlanov, Kurt Masur, Horst Stein, Helmut Rilling, Gennadij Roždestvenskij, Zdeněk Košler, Yehudi Menuhin, Alain Lombard, Djansug Kachidze, Dennis Russel Davies, Serge Baudo, Michel Plasson, Peter Eötvös, Elisabeth Leonskaja, Paul Badura-Skoda, Misha Maisky, Miklós Perényi, Jurij Bašmet, Marek Janowski, Georges Prétre, Garrick Ohlsson, Libor Pešek, Jiří Bělohlávek, Katia Ricciarelli, Friedrich Gulda, Leonid Kogan, Vladimir Spivakov, Bruno Leonardo Gelber, Peter Schreier, Maxim Vengerov, Vadim Repin, Arcadi Volodos, Vladimir Ashkenazy, Boris Berezovsky, Grigory Sokolov a mnoho ďalších, ktorým tlieskajú na tých najprestížnejších pódiách sveta.

Hosťujúci umelci v Bratislave oceňujú krásu koncertnej sály Slovenskej filharmónie – Reduty, mimoriadne citlivé publikum a pozornosť organizátorov v duchu jednej z myšlienok z recenzií: „BHS ponúkajú veľké hodiny umenia, ktoré robia život krajším a zmysluplnejším.“

Prílohy: výber z recenzií bude postupne súčasťou informácií k jednotlivým festivalovým ročníkov v archíve BHS.

Použitá literatúra:
Bratislavské hudobné slávnosti – 40. výročie, vydalo Hudobné centrum 2004
Programové bulletiny, archív Manažmentu BHS

Udalosti

otvoriť