Bratislavské hudobné slávnosti

46. ročník, Bratislava, 19. 11. – 6. 12. 2010

ÚVOD AKTUALITY PROGRAM VSTUPENKY ORGANIZÁTORI ARCHÍVY

Aktuality

Vážení priatelia hudobného umenia, milé dámy a páni,

ďalší v poradí už 46. ročník Bratislavských hudobných slávností hovorí aj o tom, že tento sviatok hudby sa v našom hlavnom meste dokonale udomácnil a bez neho si kultúrne prostredie Slovenska už ani nedokážeme predstaviť. Patrí k našej metropole a celej našej vlasti rovnako ako Vysoké Tatry či Dunaj a rok čo rok nám prináša špičkové umenie prostredníctvom skvelých umelcov z celého sveta. Páči sa mi, že dramaturgia festivalu býva pestrá, vždy iná a originálna. Tak to bude i tento rok, napríklad koncerty, ktoré odrážajú dobu a prinášajú zaujímavé umelecké konfrontácie, medzi nimi koncert venovaný nášmu predsedníctvu v zoskupení krajín Vyšehrádskej štvorky, či vystúpenie orchestra z krajiny predsedajúcej v súčasnosti Európskej únii z Belgicka. Isto mimoriadny bude i výkon poľských hudobníkov k 200-stému výročiu narodenia Fryderyka Chopina a tiež pripomenutie si 50. výročia založenia komorného orchestra Bohdana Warchala, ktorého nasledovníci pokračujú v jeho diele a stále nám prinášajú nevšedné umelecké zážitky. Medzi vrcholy festivalu isto bude patriť aj koncert svetoznámej sopranistky Ľubice Orgonášovej, ktorá na Slovensku vystúpi po tridsiatich rokoch. Okrem toho nás čakajú umelci z ďalších krajín Európy a sveta a opäť takmer každé teleso či meno sólistu znamená punc najvyššej kvality a významu. Takže sa máme na čo tešiť a  festival úžasnej hudby Bratislavské hudobné slávnosti sa môže začať v  atmosfére plnej očakávania tých najlepších výkonov. Verím, že organizátori a účinkujúci naplnia naše predstavy a že odozva všetkých, ktorí na koncerty BHS prídu, bude pre nich tou najkrajšou odmenou.

Držím palce aj mladým umelcom na súťaži „New Talent“, na ktorej majú možnosť predviesť svoje umenie a porovnať sa s vrstovníkmi z iných krajín. Táto súťaž sa už stala trvalou súčasťou BHS, je ich obohatením a otvára cestu nádejným talentovaným hudobníkom na svetové pódiá.

Želám všetkým, Vám aktívnym účastníkom BHS i Vám, ktorí ste si prišli vypočuť jednotlivé koncerty a načerpať z ich umeleckého posolstva, mnoho krásnych zážitkov. Nech sa úžasná hudba v tom najlepšom slova zmysle dotkne Vášho vnútra a pozitívne Vás naladí.

S pozdravom

Ivan Gašparovič
prezident Slovenskej republiky

***

Britský vedec, zakladateľ antropológie Edward Burnett Tylor definoval kultúru nasledujúco: „Kultúra či civilizácia, chápaná vo svojom širokom etnografickom zmysle, je komplexný celok, ktorý zahŕňa poznanie, vieru, umenie, morálku, právo, obyčaje a všetky ostatné schopnosti a návyky, ktoré človek nadobudol ako člen spoločnosti.“

Keďže človek svoju hudobnosť nadobudol v osvojovacom procese a jeho hudba nadobúda v spoločnosti rozmanité funkcie, aj hudba je v zmysle Tylorovej definície súčasťou kultúry. Jej existencia si vyžaduje špecifické nadanie, jej život si vyžaduje starostlivú kultiváciu a jej úroveň úzko súvisí s kultúrnou úrovňou spoločnosti.

Väčšinu života v minulom storočí sme prežili pod nadvládou striedajúcich sa ideológií, ktoré hudbe autoritatívne prisudzovali jedinú, reprezentatívnu funkciu, a takmer sme zabudli, aké poznávacie výšiny nám hudba môže sprostredkovať a do akých hĺbok nás môže svojím umením zaviesť. Len nedávno nás sovietsky historik Áron Gurevič upozornil, že pojem mentalita je oveľa širší ako pojem ideológia a spoločnosť možno identifikovať oveľa skôr prostredníctvom jej mentality ako prostredníctvom dominantnej ideológie.

Tieto veci boli v antike ľuďom jasné. To, čo Gurevič nazval mentalitou, starí Gréci nazývali éthos a to, čo Tylor pomenoval kultúra, Rimania označovali pojmom venustas – tradícia. A naši dávnejší predkovia z mýtických čias hudbu pripísali deviatim Múzam, ktoré boli dcérami Dia a bohyne pamäti, Mnémosyné. Múzy tak ľudstvu vytvárali pamäť, most medzi minulosťou a budúcnosťou.

Na mnohé pravdy sme v dôsledku dejinných kolízií zabudli. Kultivácia hudby si vyžaduje množstvo talentov, priaznivé podmienky, spoločenský záujem a lásku. Európska mentalita a slovenská mentalita sa vo vzťahu k svojej hudbe líšia. Naša spoločná Európa však bude reálne existovať až vtedy, keď bude slovenská hudba pevnou súčasťou európskej mentality a európska hudba súčasťou slovenskej mentality – keď sa pre nás slovenská i európska hudba stanú nevyhnutnou prítomnosťou.

Vladimír Godár